Bežný deň bežného človeka I.

Ahojte, toto bude môj prvý článok na bloguje.me tak sa budem snažiť, aby sa to dalo čítať a aby sa v tom dalo aj pokračovať. Nesľubujem, že napíšem každý deň krátky report môjho dňa, ale posnažím sa.

Deň mi začína úplne ináč ako pred “koronou” – vstávam okolo 7.15, predtým to bolo aj o 9.00. Kedže musím stihnúť urobiť nákupo v potravinách (zatiaľ ich nebudem menovať – aby to nebolo brané ako skrytá reklama) – musím tam byť pred 9.00 lebo stále je to čas medzi 9-11 ktorý je vyhradený pre seniorov. Po nákupe sa vraciam domov – urobím bežné počítačové úkony ako emaily, inštalácie aktualizácií na weboch a pozerám čo mám na dnes nachystané.

10.30 už štartujem smer Podunajské Biskupice na pomoc kamarátovi na rozvoz obedového menu a vtedy mi začína ranná práca – niekedy rutina, inokedy stres. Záleží aký faktor to ovplyvní. Väčšinou je ten faktor ľudský. Ako zvyčajne…

Ak ide všetko okaj, tak do 14.00 som urobil posledný rozvoz a chystám sa do ďalšej práce, kontaktujem klientov čo som si predchadzajúci deň nachystal. Ako zvyčajne polovička ľudí mi nedvihne telefón, ale aj na to si už zvykám. Prepáčte, ale nepredávam bambusové ponožky…

Končím okolo 17.00 a idem domov. Niekedy toho mám fakt dosť. Doslova. Som rád, že prídem domov, na chvíľu si dám šlofíka a potom sa nachystám na ďalší deň. Toto je v skrate môj deň. Ak som sa stihol nachystať na ďalší deň, pozriem večer ešte Netflix alebo HBO Go, to čo mám rozpozerané, alebo kuknem nejakú novinku. Ak stíham a dopozerám celý seriál alebo film, totiž u mňa je bežné, že pozerám jeden film tri dni – tak o tom napíšem aj na svojom blogu brajen.sk

Nabudúce skúsim napísať nejaké postrehy z práce, hlavne čo sa týka rozvozu jedla. Niekedy je to fakt zábavné. Jeden postreh ale napíšem, práca s ľuďmi je fakt náročná. Ak by nebol covid, tento článok by vyzeral úplne ináč. Písal by som o tom, ako som unavený z tréningu. Takto som unavený z toho, že tréningy nemám. Chýbajú mi ako soľ. Chýbajú mi ľudia a moja partia makačov. Fakt strašne.

Pridaj komentár