Bežný deň bežného človeka III.

Ahojte, dnes je síce piatok, ale akurát opisujem včerajší deň. Vlastne ani neviem prečo to tak robím, asi lebo som sa tak rozhodol. Je to lepšie. Na veľa vecí zabudnem a tým pádom sa budete menej smiať. ha-ha

Ráno začalo ako každé iné, teda okrem toho že som trčal skoro 30 minút v zápche na moste. V duchu už som počítal s tým, že dnes jednoducho obchod nestihnem aj keby som sa pototo – veď viete čo. Lebo medzi 9-11 chodia seniori. Ako sa poznám skúsil by som sa z toho vykecať, lenže kto vie či by vedúca nemala viac problémov ako radosti z toho že mi mohla pomôcť. Tak som to stihol a vbehol som do obchodu presne 8.55 … čiže som to stihol aj s odretými ušami. Rýchlo som nakúpil čo trebalo, nie nenakúpil som ako sa hovorí štamgastom keď prídu domov a žena na nich kričí – zase si nakúpil? … Takže nie, ja nepijem. Nakúpené bolo a utekal som rýchlo späť. Doma som porobil čo trebalo, napísal som článok, postol som ho na net, pridal som promo na facebook aby ste sa mohli smiať a zabávať a utekal som rozvážať obedy. A ešte aby som nezabudol, ako som išiel z mesta, stretol som Adélu Banášovú. Taká milá, zlatá moderátorka si popíjala kávu. Bolo fajn vidieť známe tváre na ulici. Nie ona ma nepozná, ale ja ju áno, lebo ju často vidím v telke a podľa mňa to už známa pre mňa je … haha

Obedy sa dnes rozvážali skoro samé, teda nie úplne, musel som aj šoférovať. Skoro všade som bol načas a tak som nemusel vymýšlať príbehy od Andersena prečo som zase meškal, alebo prečo to je jedlo nie je horúce. Všade som bol načas. Asi. Myslím si. Potom som vlastne zistil že z tringeltov asi nezbohatnem. Lebo dnes mi jeden pán, keď som mu priniesol jedlo v hodnote 2.98 € mi povedal, že nechajte 3 €. Aj tak som nemal vydať 2 centy. Potom som si vlastne uvedomil, že dostať tringelt alebo sprepitné – je vlastne taký malý zázrak. Asi ako stáť na zrušenej zastávke a čakať, že však možno nejaký autobus zastane… to som teda ale dal prirovnanie, že? Nevadí, dôležité je zobrať si z toho celého ponaučenie. A to ponaučenie je, nečakaj nič, čo môžeš alebo chceš očakávať. Takže, nikdy nič.

Po rozvoze obedov som makal znova, porobil som pár telefonátov a ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré, vyzerá, že sa mi čoskoro podarí prvý deal. Je to lepšie ako nič, ale stále to nie je ono.

Táto časť je venovaná kámošom čo im cez deň neberiem telefón alebo neodpisujem na smsky. Sorry, teraz to fakt nejde, ak je to súrne volajte kedykoľvek po 17.00, to už mám reálne fakt “voľno” a viem poriešiť čo je treba. Počas dňa je to iba náhoda ak sa mi dovoláš, pretože väčšinou sedím v aute, alebo telefonujem. Sorry, zmenila sa doba a ja som sa musel prispôsobiť. Alebo ak potrebujete poriešiť niečo pracovné a je toho veľa – email je to najlepšie čo môžete urobiť…. Danke

 

Pridaj komentár