Bežný deň bežného človeka V.

Dnes je sobota, neviem, či to je bežný deň. Ale rozhodol som sa že články budem písať už v daný deň večer, ako to stihnem. Ak nie, tak platí pravidlo číslo 1. Píšem ich vtedy kedy chcem
Sobota ráno začala zaujímavo, odviesť synovca na futbalový tréning, neterku a ďalšieho synovca domov. Tak som pustil v aute na plné gule Metallica – My Apolcalypse, Keď mi najmenší synovce hovorí… Daja* trase mi nohy. A ja že ako to a on že normálne mu trase nohy z hudby, lebo jeho nožičky boli blízko reproduktora na dverách auta. Tak som sa už dlho nezasmial. Aj ja a Sarah sme vybuchli od smiechu. No hotová zábava celou cestou domov. Potom som pre istotu ešte zbehol do obchodu, urobiť pre kaviareň zásoby a išiel som domov. Obed, klasika, šlofík, siesta a ani som zrazu nevedel že je 6 hodín večer.
Medzitým som zase po čase začal dopĺňať veci do eshopu, tak počítam, že od pondelka budú zase nejaké objednávky. Objedávka na seba nenechala dlho čakať a hneď sa jeden titul predal. Ak chcete vedieť ako e-shop vyzerá, tak šup na cedecko.sk

Sobota je v podstate pre mňa deň oddychu a nedeľu považujem za deň prípravy na nový týždeň. Takže dnes sa toho už veľa neodohralo (kukol som pár častí seriálu na HBO Go) a chystám si aktualizovať zoznam seriálov/filmov na netflixe. Hawk

 

 

*daja (strýko po albánsky) – jedna z mojich osemsto prezývok

Pridaj komentár