Bežný deň bežného človeka VI.

Keďže nedeľu nepovažujem za bežný deň, nebudem ju radšej ani opisovať. Pracoval som ako vždy (*-*)
Dokončoval som pridávanie tovaru na eshop cedecko.sk, aby si mohli zákazníci nakúpiť zase po čase niečo nové… Ale dnes je už pondelok, vstávanie išlo trošku komplikovanejšie ako inokedy a tak som vyrazil z domu niečo okolo 8.30 – zdržal ma aj telefonát od kuriérskej spoločnosti že som do balíka zabudol priložiť faktúru a bez toho to nemôže odísť do sveta, tak som sa milej tety opýtal či im to môžem poslať mailom a ona že nie, musí to tam byť fyzicky. Kokos ale piatok im to nechýbalo. Smutné. Tak som musel faktúru fyzicky vytlačiť a fyzicky odniesť ku kuriérovi, ktorý je odo mňa cca 7,5 km…
Faktúru som zaniesol, akurát som doma a opisujem toto krásne pondelkové ráno. Ďakujem za to, že môžem a ešte viem písať. Lebo to po sebe nečítam. Píšem to presne tak ako to mám v hlave, bez korektúry, opráv a štylistiky. Veď určite niekto kto to číta si myslí to isté… Toto určite neprešlo jazykovou úpravou.
10.30 už musím byť na mieste na rozvoz, medztým ale ešte musím skočiť do pekárne. Takže moja najbližšia cesta je smer pekáreň. V pekárni chaos a paniky, práve vyhodili chalana, že monetálne nakupujú seniori … do prdele je 10.20 … do 11.00 čakať nemôžem. Vojdem dnu a hneď som sa ospravedlnil predavačke, že som netušil že sú aj potraviny a tým pádom som nemal šajnu o tom, že medzi 9-11 jednoducho nakupovať nemôžem. Asi ma pochopila a hneď sa ma opýtala čo by som potreboval. Ja že 6ks chleba. A pani zlatá že kváskový? Áno. Vrátila sa s krabicou a medzitým som zistil, že chleba má byť obyčajný, usmiala sa a išla to vymeniť. Fakt bola milá a ochotná, ďakujem pekne, že tento deň nebol až taký zlý ako to ráno vyzeralo. Chleba som už mal v aute a smer práca a rozvoz jedla. Ľudia sú už hladní…. (*.*)
Rozvoz skončil a utekal som domov, dorobiť prácu, ktorú mám už pár dní na stole rozrobenú ale dnes to nevidím reálne, takže ma počká ešte 2-3 dni.
Stále očakávam nejaké správy ohľadom otvorenia tréningov, reda nie len ja. Asi všetci. Už ma to serie. Ale čo narobím, ja to zmeniť nemôžem a nie som ani vedec že by som už tu vakcínu vymyslel. Asi by to bol malý zázrak aby sa objavila vakcína na Covid-19 ešte tento rok. Uvidíme ako by povedal slepý.
Večer ešte hádka s policajtami, ktorí mali asi fakt nejaký komplex – skôr by som to nazval – že do zboru už fakt berú hocikoho. Žeby boli na tom až take zle? Hádam nie. Takže najprv zablokovali vstup/výstup do jednosmerky, potom sa pohli, tak som ich obišiel, keď stiahli okienko a začali po mne hučať či nevidím že robia zásah a že som vošiel do protismeru. Kukám na nich či to myslia vážne, ale hučali ďalej. Ja sa samozrejme nenechám len tak rozhádzať – hlavne nie keď nie sú v práve. Páni policajti samozrejme nemali rúška, šak načo veď sú v aute. Tak som spustil ja. Hovorím, že nie som veštec aby som vedel že majú zásah, tak kričali ďalej či by sa mi páčilo keby som mal rozbité auto ako ľudia naokoľko (žiadne rozbité auto, autá som nevidel) – tak im hovorím, že za prvé nemali spustené majáky, ani výstražné svetlá, nepoužili ani blinker, nemali rúška. Zablokovali cestu lebo zjavne niekto z nich nevie šoférovať, na tom už radšej nič nepovedal, lebo som videl že tude cesta nevede… Šofér policajt pochopil že mám pravdu a radšej bol ticho. To len spolujazdec si myslel že je asi v práve. Ak toto čítaš – a verím, že to raz čítať budeš – chovaj sa ako normálny človek a nie ako nenormálny debil. Lebo vďaka takým ako ty – vás policajtov hádžu do jedného vreca a vôbec sa nedivím. Chýba ti empatia a trošku zdravého rozumu. Popracuj na sebe – budeš lepším pracovníkom zboru, pre tvoje dobro.

Takže toto bol môj pondelok (*-*)

Pridaj komentár