Čo je skutočne láska?

V poslednej dobe sa veľa zamýšľam nad touto otázkou. Kedže láska má mnoho rozmerov a podôb, je to ako komplexnú otázku veľmi ťažké definovať. “Čo je pre človeka dostatočujúca láska?” Keď sa zamyslim nad tým takto, viem asi okamžite odpovedať, čo by mne stačilo.

Keď sa Vám prvý krát stretnú pohľady a s vami to v ten moment nejako extra nezamáva ale nezabudnete na to. A potom keď zrazu nevidíte nikoho iného len tú osobu, aj v dave stoviek ľudí. Zrazu sa neviete prestať spolu smiať. Potrebujete alebo respektíve chcete vidieť jeden druhého v ťažkých dňoch. A len seba navzájom nikoho iného. Keď je jeden na nervy a druhý sa ho dotkne a ako keby okamžite začne nervozita upadať. Keď viete spolu aj nič nerobiť a nerozprávať hodiny bez trapného pocitu… Keď Vám je s tým človekom neskutočne príjemne a jeho energia akú okolo seba má je s tou vašou kompatibilná. Viac ako pri iných. Keď viete stále spolu flirtovať. A cítite sa jedinečne. Staráte sa blaho toho druhého… nenútene, z lásky, dobrovoľne. Ale stačí to? Čo je pre druhého dostačujúca láska? Čo sa vlastne berie ako láska. Každý ju predsa len prejavuje inak, cíti inak, vie prijať inak. Takže áno. Pre mna to stačí. Toto všetko. Aj keď niekedy mám pocit, že nie. Stačí to, pretože najviac lásky si vieme dať aj tak sami. A bez lásky k sebe nemôžeme lásku príjmať ani dávať.

Pridaj komentár