Katka a jej životné príbehy II.

Sú dni keď sa darí a sú dni kedy nie. Toto je deň D, alebo deň blbec. Nevyšlo mi skoro nič. Nestíhala som tréning volejbalu, nestíhala som školu a už vôbec nie učenie. Takto to ďalej asi nepôjde, lenže, všetko zlé je na niečo dobré a mne sa dnes ozval Alex, môj kamarát z volejbalového klubu, či sa večer uňho nezastavím. Hovorím si, že horšie to už byť ani nemôže, lenže mne sa dnes nič nechce a už vobec nie aby som sa presúvala do Dúbravky… Kokos, neznášam cestovanie. Prší, ľudia sú zamračení, všetko zle. Chce sa mi grcať… Ale tak zase, Alex určite urobí niečo dobre na večeru a pustí “film”…Keď mi vždy napíše niekto, či si nepozrieme film, hneď viem “koľká bije” … ale tak sex som nemala už ani nepamätám, zbehnem k Alexovi, snád deň blbec nebude večný, ale večer sa “kliatba” zlomí… Nechcelo sa mi k nemu ísť, lebo sa celý deň neozval a ja nepíšem ani nevolám prvá, mám nejakú hrdosť a keď tak sa nebudem niektomu doprosovať, na to už mám dosť rokov… Ale tak prehovoril ma kámoš nech idem, nech mu napíšem či večer platí – odpísal skôr ako som stihla zablokovať telefón. Tak som sadla do auta a išla som k Alexovi. Pozrela som sa do zrkladielka v aute.. Vyzerám dobre? – Ale hej zakričal na mňa kamoš a tak som vyrazila za Alexom. Ešte pred domom som skontrolovala “materiál na klasiku” a naštastie som bola pripravená. Ale to ja som vždy, heh…

U Alexa bolo dobre, detaily snáď opíšem neskôr, ale ráno ma čakala ešte škola, na ktorú riť som si dávala príhlašku na FTVŠ, aj tak športujem, nepotrebujem k tomu titul, ale tak zíde sa no…

Večer opäť tréning, ale dnes už naštastie neprší, všetko stíham, asi sa mi urovnala karma alebo čakry alebo bohviečo, že je ten deň hneď krajší…

Pridaj komentár