Kuriérove cesty III.

Stred týždňa, alias streda. Víkend asi matematici nepočítajú. Víkend je víkend. V stredu býva deň najdlhší, aj čo sa týka práce aj vecí okolo toho. Uvidíme, či mám pravdu.
Nákup prebehol bez problémov a kaviareň je dostatočne zásobená čerstvým mliekom a ovocím. Nič viac nič menej, všetkého tak akurát. Dnes nebola ani hmla ako včera, cesty vyzerali byť v poriadku, uvidím počas dňa. Snáď dnes už nebudú chcieť ľudia obed zadarmo ako včera, možno budem musieť ešte ja priplatiť aby si obed kúpili (*–*) ale verím, že to nebude také zlé. Ešte počas ranného nákupu som stretol poštárku, ktorá mi hovorí, vy ste ten čo mu chodí pošta z cudziny… Som si v tej chvíli pripadal ako vekslák z čias komunizmu … (*–*) ale ináč pohodka. Keby povedala pani poštárka že zásielky zo zahraničia, asi by to vyznelo trošku lepšie.
Obedy boli okej, len som dnes strašne veľa najazdil, cez 100 km… hore dole hore dole a zrazu bola tma.. večer som ešte rýchlo zbehol pre darčeky, potom za kámošom do obchodu kúpiť si výbavu na tréning a už som trénoval. Večer sme ešte išli na návštevu a zrazu bolo 22.10 a ja som išiel do postele, veď ráno zase vstávam. Ach, ako neznášam rána… ale človek si postupne zvykne na všetko. Asi tak to máme všetci niekde zakodované. Jo a ešte aby som nezabudol, ešte som stihol ponostiť parkety do bytu – teda pomáhal som s nosením – aby som bol presný (*–*)

Pridaj komentár