Kuriérove cesty V.

Konečne piatok, alebo zase piatok. Koniec týždňa a uvidíme čo dnes sa prekvapenie prinesie tento deň. Dnes som nakupovať nemusel – myslím zásobovanie do kaviarne, tak som si doprial dlhší spánok… Presne o 60 minút viac. Lenže telo je už ako tak zvyknuté a chcelo sa fakt zobudiť 7.30
Naštastie som sa prehovoril a bol som v posteli ešte o hodinu dlhšie… Už som hore a píšem tento blog, popritom aktualizujem weby. Za hodinku a pol vyrážam smer kuriérove cesty – obedy pre hladné krky (*-*) medzitým som si prečítal že od dnes bude nasadená verzia php 8, takže ma najbližší mesiac čaká aktualizácia webov, wordpressov a pluginov pre ne. Už sa fakt teším, kedže polovica vecí nebude ready…
Dnes boli obedy celkovo okaj aj ľudia boli celkom okaj. Nie vždy to tak je. Zistil som, že ľudia si nevážia prácu iných, vo všeobecnosti. Niekto je kuchár, niekto je kuriér, niekto je zdravotná sestra a niekto je doktor. Hlavne profesie ako doktor, zdravotná sestra a podobné veľmi dôležité práce – treba kvôli nim študovať, nie málo – a v konečnom dôsledku si tu prácu my ľudia nevážime. Nevieme koľko je za tým driny, keďže robíme niečo iné na čo sme sa tiež nadreli aby sme v spoločnosti získali nejakú tú pozíciu. Sorry, len som sa tak narýchlo zamyslel. Teraz aby ste to nechápali zle, nejdem obhajovať pozíciu kuriéra – to teraz robím ja, ja som kuriér verzia 0.01… len ma zaráža, ako sa niektorí ľudia ku mne správajú. Ako príklad uvediem keď niekam prinesiem obed a niekto nepovie ani len ďakujem, je neuveriteľne zarážajúce. Fakt. Toto jednoduché slovo, niekedy ani nemyslené úprimne – je niekedy ako balzam na dušu. Prepáčte ľudia, naučte sa povedať ďakujem, prosím, nech sa páči a nemáte za čo a prepáč. V živote vám to len pomôže. Vyhnete sa kopec negatívam… Fakt.
Niekedy premýšlam, prečo som ešte nevybuchol a nepovedal som úprimne od srdca ľuďom čo nevedia povedať prepáč že by som sa hanbil byť ich rodičom. Lenže problém je, že tí ľudia su odo mňa starší… A teraz premýšlam, že sa starší ľudia divia, že mladí sú drzí. Asi vidia vzor. Nie, ja nezmením správanie ľudí, to musí každý človek urobiť sám od seba, alebo ako sa hovorí, život im dá raz lekciu. Len premýšlam prečo to tak je… Ľudia očakávajú od druhých to čo sami nerobia… a tam bude kameň úrazu…

Alebo som jednoducho nemal svoj deň, aj to je možnosť, lenže potom si poviem, že jeden zlý človek deň nerobí a tých ďalších XY ľudí sú okaj, tak ma to tak neserie (*-*)

Prepáčte, že nemôžem opísať do detailov úplne všetko, ale raz príde ten deň keď sa rozpíšem. A vtedy si človek možno uvedomí, že každá práca má svoje čaro a že aj ten pan vrátnik na vrátnici má svoje miesto a má dôvod prečo tam je. Minimálne preto aby si mal za aké peniaze kúpiť jedlo…

Pridaj komentár