Niečo je vo vzduchu

Deň začal ako každý iný, budík mi zapípal o 6.30 ale reálne som sa zobudil až niečo po 7.00. Rýchla sprcha, káva a už som fičal do práce, počítajúc s tým že zápcha ma ani dnes neminie, veď je pondelok. Počas dopravného kolapsu nášho krásneho veľkomesta som si pustil rádio a už som počúval čo nové sa vo svete deje.

Na moje prekvapenie, žiadne bulvárne správy neboli v rádiu povedané a tak som sa už tešil čo za prípad ma na stole na tento minimálne mesiac čaká.
Prekvapenie už na seba nenechalo dlho čakať, spis bol na stole, nejaký hajzlík v noci pobodal ženu, chlapci z obvodného oddelenia ho zadržali a noc strávil v cpz.  Tak som si to rýchlo prečítal krátky spis, zobral som si veci zo stola so sebou a vyrazil som smer pozrieť chlapca čo si myslí, že vie robiť s nožíkom. Po prvej otázke, že prečo to urobil – mi odpovedal, že mu žena odmietla dať fľašku vodky, ktorú si on vlastnoručne ukradol so sámošky kúsok od miesta zadržania chalanmi z obvodného. Ku skutku sa priznal a tak som poslal celý spis prokurátorovi, nech prípad rovno smeruje na súd. Pánko z cpz išiel rovno do väzby a je celkom otázne ako dlho strávi život v base. Moja denná rutina žiaľ ešte nekončila, medzitým ako som písal papiere pre prokurátora som mal dva zmeškané hovory od kolegu, aby som vyrazil do ulíc, kde máme hlásené nejaké aktuálne prípady. Takže rýchlo druhá dnešná káva a smer ulica kde ma čakal ďalší prípad. Žiaľ, tento prípad už bol problém. Partia ľudí sa vonku pobila a jeden to žiaľ schytal tak, že už to nerozchodil. Kolega už bol na mieste a zadokumentovával dôkazy. Kamerové záznamy máme? Nemáme – to čo vidíš na tom obchode je len atrapa odpovedal mi kolega a vzápätí mi ukázal prstom na nejakú babu – že mám ísť za ňou. Dobrý deň, predstavil som sa a začal som sa vypytovať čo sa vlastne stalo. Slečna začala so strachom v hlase rozprávať, že tí čo sa pobili asi boli Rusi alebo niečo podobné, nerozumela im nič, keďže ruština na škole ju už minula – škoda, pomyslel som si a začal som si zapisovať čo vlastne všetko videla, koľko ľudí tam približne bolo a čo sa vlastne odohrávalo keď to celé videla. Po príchode súdneho lekára, ktorý konštatoval smrť a nariadil odviesť chalaniska čo to nerozchodil na pitvu. Pitva ukázala, že smrteľné sa mu stalo vykrvácanie po strelnej rane. Po tom čo sme sa s kolegom večer vrátili do kanclov, sme všetky poznámky dávali dokopy a začali sme premýšľať čo za človeka si len tak počas dňa vytiahne na ulici pištoľ a strelí do druhého človeka ako v nejakej hre. Takže máme to vraždu, alebo len zabitie? – Neviem, odpovedal som počas toho ako som si pozeral fotografie z miesta činu a hľadal som nejaké vodítko, niečo čo mohol niekto stratiť. Ideme na pivo? Opýtal sa kolega, ešte predtým ako som stihol zavrieť šuflík, kam som odložil dnešný prípad. Jasné – odpovedal som rýchlo a už sme sa valili smer piváreň, ktorú sme mali ako vždy cestou, ale ako to už býva zvykom – domov sme išli autobusom. Autá sme nechali v práci, na pive sme sa zdržali necelé 3 hodiny a ráno náš čakalo riešenie prípadu asi vraždy toho akože rusa.

Pridaj komentár