Rok a mesiac od zmeny života, zmeny všetkého. Správania ľudí, zmena spôsobu fungovania, alebo skôr nefungovania. Toto bol rok covidu. Áno, ja viem, ešta stále to trvá, ale predsa len – snáď už uvidíme svetlo na konci tunela… Snáď čoskoro, ako sa hovorí, nádej umiera posledná.
U všetkých sa niečo zmenilo, v každom jedno z nás to niečo zanechalo, určitým spôsobom nás to poznačilo a veľa z nás to nejako prežilo. Doslova.
Doba je zlá, ale musíme fungovať ďalej. Čakať že sa všetko časom vráti do starých kolají, zvykať si na zmenu, zmeny ktoré nastali a ešte nastanú. Lebo po covide príde nová doba “pocovidová”. A to tiež nebude sranda. Budeme počítať a preratávať všetko. Budeme sa meniť za pochodu vo všetkom.
Viem, že čo som teraz napísal není veľmi pozitívne, ale ja stále verím a stále som pozitívny (testy negatívne našťastie) ale aj mňa to už neskutočne hnevá, ale bohužiaľ nedá sa nič robiť, môžeme len dúfať k lepším zajtrajškom. A veriť že prídu.
Ako ste sa prispôsobili dobe? Čo ste zmenili, čo vás zmenilo, ako proti tomu bojujete?
Mna osobne najviac mrzia straty na životoch, potom vzdelanie detí a potom všetko ostatné.
Pridaj komentár